Maľovaný sen. Vizuálna spomienka. Obraz ako symbolická skratka. A život v ňom ako poézia. Harmonická paleta autorky inklinujúca k teplým farbám akcentuje na biely detail. Diváka vedie k svetlu v pozadí, vzbudzuje nádej, zosvetľuje smutnú melanchóliu. Kontrasty modrej a tyrkysovej dráždia, posúvajú vnímanie videného sveta do nových farebných dimenzií. Stojím pred obrazom a hľadám v ňom rutinné každodenností. No nachádzam predovšetkým hĺbku, filozofiu, životný postoj autorky. Krátky, rýchly, možno i neočakávaný ťah štetca odhaľuje jej najskrytejší sen, vytúženú realitu, túžbu, predstavu. Štylizovaná maľba plná lyrickosti, expresie, rytmu a symbolických skratiek stavia predovšetkým na pravde. V tvorbe nemožno klamať. To by umeniu ľudia prestali veriť. Ako už možno prestali veriť svetu okolo. Aj o tom sú obrazy tejto autorky. Aj také sú životy umelcov. Trochu bojazlivé, trochu odvážne, ale vždy dostatočne vyzlečené. Odkryté príbehy duší. Odkrytý príbeh Henriety Kováčovej.
Martina Miženková, http://marmizen.blogspot.cz/
