Ako more zanecháva stopu v skalách, tak človek zanecháva stopu v tom druhom. Interakcie, vzťahy, lásky, priateľstvá, susedstvá... Naši rodičia, naši partneri, naše deti a ich deti. Sú okamihy v živote, ktoré si chceme zapamätať, sú to úsmevy, sú to pocity a príležitosti. Sú to oslavy, výročia a časové obdobia. Keď znova otvárame album s fotografiami, vidíme usmiate tváre, dojímavé okamihy - vidíme ľudí, ktorí sa zmenili, dospeli, ktorí sa vydali svojou životnou cestou, alebo nás opustili. Vlny oceánu stále bijú o skaly a vymývajú stopy času. A my spomíname. Portréty našich blízkych sú odkazom do budúcnosti. Tak aj my sme tu preto, aby sme boli spomienkou. Sme duchmi budúcnosti. V portrétoch na nikoho nezabudneme. Nezmaže sa okamih, ktorý sa obnoví, nezmaže sa sen ani pocit - spomienka, ktorá nevyprchá. Sme sochami uprostred času. Neprestaneme existovať, pokiaľ na nás spomínajú.
Portréty ma odmalička veľmi fascinovali. Dokázať nakresliť plnohodnotnú podobizeň a verný portrét, to bola pre mňa výzva už od mojich 15. rokov. Najprv to boli kresby mojich idolov, neskôr rodiny a priateľov, až som sa zdokonaľovala pri živých modeloch počas štúdia. Vždy bolo pre mňa dôležité vystihnúť človeka v jeho najhlbšej podstate, nevnímať iba fyzické danosti, ale zachytiť aj celý jeho charakter a dušu.
Kresliť portrét podľa fotografie a podľa živého modelu je značne odlišné. Čím človeka lepšie poznám, tým viem jeho podobizeň vernejšie zobraziť. Preto je kresba „live“ vždy top, ale keďže možnosti nedovoľujú kresliť ľudí tvárou v tvár, spolieham sa na fotografiu, ktorá mi príde. Čím lepšia fotografia, resp. viac fotiek portrétovaného, tým lepšie. Už som sa stretla aj s kresbou portrétu podľa malinkých fotografií veľkosti maturitnej fotky na oznámení. Aj vtedy je to výzva a viem, že niekedy veľké fotky k dispozícii nie sú.
Pri fotografickej predlohe si nikdy „neštvorčekujem“. Kreslím portrét „od oka“. Pre mňa je vždy dôležitá podobizeň daného človeka, nie fotografická vernosť bez duše. Aj to je výhodou, keďže bez tejto „barličky“ rada kreslím aj podľa živého modelu.
Vždy je priorita kresliť portréty čo najvernejšie a zahľadieť sa do ich vnútra. Každý z nás je jedinečný. A tak aj to, čo po nás ostane na pamiatku pre naše deti a budúce generácie.
