PORTRÉT AKO UMENIE
….
Teraz sa trošku pohrám s témou podoby portrétovaného a skutočnosti... Je to ono, alebo podobizni niečo chýba?
Už odjakživa umelci pracovali s reálnym modelom, tvárou, figúrou, ktorá stála pred nimi a tú museli vedieť čo najreálnejšie nakresliť. Našli si niekolko spôsobov, od renesačného vyjadrenia portrétu v jemne štýlizovanom podaní Sandra Boticelliho alebo Rafaela ; klasicistického portétu až po uvoľnený impresionistický, ktorý sa zakladal na dojme, expresívny na pocitoch, až po Picassove... kubistické. .. Portréty mali veľa podôb, ale to je téma na dejiny umenia a osobitnú rozpravu.
Základ bol: všetci vychádzali z videného a svojho podania. Mali model pred sebou, kreslili a maľovali na viac sedení, čo vidia. Podávali to svojím rukopisom, charakteristickým pre svoju dobu, svojím videním, prínosom. Ale hlavne: pod svojím rukopisom. Dnes sa od portrétu neočakáva umelcove vlastné videnie – každý chce čo najreálnejšiu podobu, aj napriek faktu, že v dnešnej dobe máme možnosť vytlačiť si fotku tak, ako je... 🙂
Jednoducho... na to zabudnite 🙂
Umelecký portrét nikdy nie je kópiou fotografie. Ak vás mätie hyperrealizmus, ten má svoje špecifiká... Hyperrealizmus je štýl, ktorý sa vytvoril v rámci angažovanosti nastaviť zrkadlo spoločnosti, presadzovania identity, hodnoty a expresie samotnej veci, objektu, aby zdôraznil jeho charakterové črty. S umeleckými portrétistami, ktorí do svojich prác dávajú svoj rukopis, nemajú čo dočinenia. Ak chcete velmi veľkú podobu s fotkou, vytlačte si ju. To je jednoduchý návod 🙂 Umelec si vyberá pohľady, zobrazenia.
Lenže... Je tu skupina amatérov.... Ktorí tvoria „realistické portréty“ na úkor umenia. Sú to kresliari, ktorí volia „maľbu štetcom pomocou grafitu“ na plátno – čo nie je kresbou – potom kresliari, ktorí obkreslia skutočné fotografie a reálne ich prekreslia na papier vrátane vášho vzoru na tričku, šiltovke, košeli, s počtom gombíkov na košeli, vrások na čele atď... To je tá snaha o reálne zobrazenie. Nemajú akademické zázemie, rukopis, rozoznáte ich od iných amatérov, ktorých sú stovky?
Je to citlivá hranica, ktorú sa laik (záujemca a objednávatel) musí naučiť rozoznávať, ale ako? Keď dostávam otázky typu:
kreslíte na plátno? - nie, na plátno sa maľuje, kreslí sa na výkres;
aká je veľkosť obrazu? - akého?? Uvádzajte formáty výkresov A4, A3.. alebo plátna v cm...;
kreslíte podľa fotografie? - vidíte v mojom portfoliu, že som kreslila viacero živých i už zosnulých umelcov... myslíte, že naživo? 🙂 ;
atď...atď...atď...
Vo všetkom sa vám snažímm odpovedať v nasledujúcom videu:
Čo potrebujete vedieť, keď si chcete objednať portrét
Ale, čo je podstatné: Umelcov rukopis musí byť zachovaný. Verím, že za tie hodnotné peniaze stojíte o skutočné dielo, o umenie, nielen o kresbu , ktorá časom pôjde do koša, lebo si uvedomíte, že to nie je ono... Nie je to len o táraninách, ale o skutočnej práci a tej mám za sebou roky.
Portrét je nadčasové dielo, do ktorého dávam všetko – moje skúsenosti, hodiny a roky práce na zdokonaľovaní – je to duševná práca. Aj napriek tomu, že vás nevidím osobne a často súdim podľa jednej fotografie... Dávam do toho svoj rukopis.
ZÁKLAD toho všetkého ale tvorí FOTOGRAFIA!
Takže v závere: dajte si na výbere fotografie záležať, jedine tak vznikne originálne, jedinečné a detailné dielo, ktoré sa môže vyrovnať portrétu „naživo“, hoci ten má svoje úskalia, pravidlá a takisto sa jedná o „podobizeň“. Môžem pracovať len s tou fotkou, len to, čo vidím – nemôžem sa s vami rozprávať, povtipkovať, dať si kávu, pozrieť sa do vašich očí - preto foto je jediný základ na kvalitný umelecký portrét – kdekolvek ste.
A ak to nejde, prepáčte, že váš výber fotografie odmietnem 🙂
Na to nezabúdajte.
Portrétny umelec nie je tlačiareň.
Je to umelec....
🙂
Zo srdca
Henrieta
