Zdieľam rozhor s ľudmi, ktorí mi radi položili otázky ako praví novinári 🙂 Zdieľam otázky, ktoré mi položili fanúšikovia na stránke Facebook: portretykovacova . (odkaz nájdete na hlavnej stránke). Som rada, že som sa popasovala s naozaj zaujímavými témami a mohla odpovedať na otázky pre vás... Tu sú:

Začiatky museli byť ťažké. Je jasné, že maľovanie milujete, je to vidieť. Ale, museli byť na začiatku aj nezdary, neúspechy. Čo bolo to najsilnejšie, čo vás posúvalo ďalej aj napriek tomu, že sa možno nedarilo... Čo je tá hnacia sila, čo vás posúva ďalej a motivuje k novým silným myšlienkam ako je napr. Škola kreslenia na FB? Dávate nám svoje čas, vedomosti, skúsenosti, seba pre nás... túžiacich vedieť maľovať zadarmo, obdivuhodné, silné, ....ĎAKUJEMEEEEEEE

Nezačala som z dňa na deň, ako niektorí autori, že v roku 2008, 2014...začal tvoriť z niečoho úplne iného. Nie. Mne je tvorba a umenie vlastné. Odjakživa rada kreslím, maľujem. Mala som také to umelecké zázemie už u môjho otca Mira Koložváryho, pri ktorom som rada kreslila či maľovala (ako to teraz rada robí moja dcéra pri mne, keď kreslím), brala som to ako spôsob vyjadrenia sa. Prešla som mnohými fázami, od detskej kresby ku komiksom, portrétom, abstrakcii, figúre a znova k portrétom. Vždy treba skúšať niečo nové a niekam sa posúvať. Kresliť portrét či figúru, umelecky to podať, to je vždy výzva, to ma posúva ďalej, prekonávať určité hranice, myšlienky.

Škola kreslenia prišla spontánne ako nápad spojiť sa s ľudmi podobných myšlienok, cítenia, ktorí majú radi svoje hobby, alebo chcú kresliť portréty profesionálnejšie. Máte v skupine aj mladých nadaných začiatočníkov, či starších, ktorí kreslenie milujú a pracujú na sebe rovnako usilovne.

Máte v hlave nejaký obraz, ktorý už dlho chcete namaľovať, ale zatiaľ sa to nepodarilo, je niečo, čo je aj pre Vás skvelú maliarku výzva?

Každé dielo, ktoré vytváram, prejde určitým mentálnym spracovaním... Najprv si daný námet nechám rozložiť v hlave, pracujem s ním v rámci svojej fantázie a myšlienok a potom hľadám vizuálne podanie, spracovanie. Stále sa k predlohe vraciam a uvažujem. Každý obraz je výzvou 🙂 Citlivé sú pre mňa kópie diel, keď sa musím ponoriť do konkrétneho diela, uvažovania daného umelca a čo najvernejšie to stvárniť.

Vyžaruje z Vás šťastie a mate aj nový strih a farbu vlasov, prezradíte, kto je za tým ? 🙂

Mám úžasnú kaderníčku. Ak ste z okolia Slovenského Grobu, poradím 🙂

Tvoríte teraz nejaký obraz, príde k vám nejaká myšlienka, z ničoho nič, aj v noci, že musíte vstať a proste začať maľovať? Presne viete, aké ťahy urobiť, kde čo má byť, vidíte obraz už dávno hotový v mysli, než na plátne?

Obrazy v mojom podaní vznikajú veľmi spontánne, ako horúce palacinky 🙂 Predloha, myšlienky, vízia. Viem, že ak je to horúce, musím to hneď spracovať, inak to stratí hodnotu, vychladne to, už to nebude ono. Nemôže to byť obraz robený „inteligenčne“ rozumom, vždy to ide od srdca. Múza kopne, preto treba konať rýchlo. Áno, stáva sa to. Či sa mi ale podarí urobiť to, čo mozog spracuváva ako skvelé podanie, je druhá vec 🙂 Ruka umelca vedie od srdca.

Ako ste začínali s maľovaním, čo bol pre vás štart – budem maliarkou? Čo sa Vám kreslí ľahšie a čo ťažšie?

S umeleckou tvorbou som spätá od malička. Od malička kreslím, maľujem, vždy mi to bolo blízke, takže to nebol štart z dňa na deň, ako niektorí, že sa kresbe venujú tri roky... Rada kreslím portréty, ťažšie sa kreslí figúra samotná, pretože má oveľa čo dočinenia s anatomiou, ale všetko je to taká moja srdcovka a som rada, že moje umelecké výpovede oslovujú.

 Máte nejaký umelecky sen, ktorý by ste si chcela v dohľadnej dobe naplniť?

Rada by som viedla kurzy kreslenia pre mladých aj starších. Podpora pri štúdiu, relax, hobby. Môj sen je mať vlastný obchodík, galériu. Na tom ale ešte musím veľa pracovať. 🙂

Mňa by zaujímalo, čo je pre Vás najdôležitejšie a srdcu najbližšie pri maľovaní, kreslení. Čo Vám dáva maľovanie?

Maľovanie má svoje špecifiká, kreslenie tiež. Oboje- tvorba mi dáva priveľa, je to určité sebavyjadrenie, nielen hobby, či práca, je to naplnenie. Moment, keď môžem nájsť svoju oázu pokoja a teší ma, keď môžem svojou prácou tú oázu a odkazy do budúcnosti odovzdať ďalej.

Máte nejakého obľúbeného umelca, ku ktorému by ste sa chcela svojou tvorbou priblížiť? Máte niekoho, koho štýl Vám príde blízky?

Mám rada tvorbu P.A.Renoira, Moneta, Dalího, Rembrandta, a mnohých súčasných umelcov. Rada nachádzam spojitosť a vlastný rukopis. Nechcem sa po nikom opakovať, kopírovať. Vlastný rukopis je dôležitý, to ostatné je inšpirácia.

Akými ceruzkami kreslíte ?Keby som Vám robila model, vrásky mi necháte?

Kresliť podla živého modelu je vždy iné ako kresliť podla fotografie. Naživo mám možnosť s dotyčným sa porozprávať, vidieť ho z rôznych uhlov, gést a mimík. Vrásky nie sú lichotivé pre nikoho, pokial nie sú pre dotyčného charakteristické – vrásky úsmevu, jamky v lícach, čiarka medzi obočím... Kreslím rôznymi ceruzkami rôznych značiek

Dnes je doba, kedy sú aj tie najzložitejšie technológie cenovo dostupné takmer každému. Máme tu veľa maliarov a umelcov a každý chce svojou troškou prispieť k vlastnému, alebo národnostnému sebarozvoju. Vidíte v tomto výhodu, alebo nevýhodu? Je dobré, keď každý môže maľovať?

Áno, doba je plná dostupných informácií. Ľahko sa dostaneme k rôznym návodom a radám prostredníctvom internetu. Takisto sa prostredníctvom sieti rozšírilo množstvo rôznych autorov, hlavne tí neprofesionálni majú šancu vyniknúť, čo je plus. Ľudia si môžu vyberať. Dá sa ľahko naučiť hocičomu, návody, ako na to, sa dajú pozrieť v rôznych videách a tak stále viac ľudí siaha amatérsky aj po kresbe portrétov a rôznych obrazov. Niekedy to hraničí s gýčom, alebo je to gýč samotný. Je náročné vniesť do tohto sveta niečo originálne, oslovujúce. Citlivé, vnímavé a vzdelané oko diváka si ale všimne rozdiely medzi jednotlivými autormi a posúdi správne, často je to átzka srdca. Darmo je niekto z vysokých umeleckých kruhov, ktoré sú pretláčané do etablovaných galérii, keď to človeku nič nepovie, nič to nikomu nedá... A pritom ten druhý, možno z menších galérií, menej známy až neznámy, urputne sa snažiac o povedomie, dostáva ovácie a úspech od svojej skupiny ľudí, ktorých oslovil a snaží sa ju rozširovať.

Pre všetkých je dôležité vzdelávať sa a orientovať sa v rôznych oblastiach.

Je otázka, kam zapadnete a akú cestu si zvolíte.

 Kedy a kde ste mali pocit, že toto práve chcete robiť a bude Vás to napĺňať? Pamätáte sa na ten okamih?  🙂

Umenie je so mnou späté odmalička, takže nie je ten moment, že končím s niečím a začínam s umením. Vždy som rada tvorila. Kreslila som detské obrázky, komiksy, portréty pre potešenie, práce pre triedu... Naplno, profesne, som sa tvorbe začala venovať od roku 1998, kedy som nastupovala na vysokú školu, a hoci som neskôr pôsobila v rôznych zamestnaniach, venujem sa už iba umeniu... a pracujem na sebe doteraz...a stále 🙂

Ak by ste mali definovať seba ako maliarku- ste maliarkou čoho?

Definovala by som ako sa portrétna maliarka, abstraktno – lyricko- surrealisická, expresívna tvorba, resp. figurálno pop-umelecká tvorba. 🙂

V skratke, som maliarkou života, duší; som maliarkou zo srdca; maliarkou, ktorá vytvára umenie pre ľudí... nie umenie pre umenie.

Rada by som sa dozvedela, čo Vám pomáha udržať elán, motiváciu, koncentráciu pri práci?

Ide to z vnútra.. Pre mňa je tvorba radosť, nie je to ako 8 hodinová šichta, do ktorej musíte nastúpiť. Každé dielo je tvorba niečoho nového a vždy je to o potešení. A to sa snažím odovzdávať aj ďalej, v individuálnom prístupe, ktorý k svojej práci a dielam mám.

Prezraďte, dojalo niekedy Vaše dielo k slzám jeho majiteľa ?

Vždy som rada za spätnú väzbu od zákazníkov, ktorým príde obrázok odo mňa. Viem, že moja práca má vyšší zmysel. Som rada, ak moja tvorba prenikne do srdiečka a znamená pre dotyčných niečo viac, než len dobre podané remeslo...

Áno, stalo sa to a teším sa z toho. 🙂

Čo je pri maľovani podľa Vás najťažšie?

Koncentrovať sa. Dôležité je splynúť s myšlienkou, či sa už jedná o náročný obraz, alebo portrét. Treba si na to nájsť čas. Potom to ide samo 🙂

Pri portrétoch je dôležité vžiť sa do portrétovaného, keď máte k dispozícii len jednu fotografiu a máte zachytiť jeho podobizeň.

 Čo je pre Vás pri maľovani najviac inšpirujúce?

Slnečný deň, hudba, pobyt v prírode 🙂 Všade, kde sa čerpá energia. Inšpiráciu beriem aj od iných súčasných umelcov. Inšpirujúce je aj každé povzbudenie, či kritika. Všetko, čo ma môže posunúť ďalej. Echo, že tvorím a je to vnímané...

Kreslili ste niekedy v poslednej dobe obrázok, ktorý Vám dal veľa zabrať, ak áno čo alebo kto to bol? Boli ste niekedy aj nespokojná a presvedčená, že to mohlo byť aj lepšie?

Nedá sa zhotoviť dielo, ku ktorému by sa umelec nevracal xkrát, že ešte toto by som dokončil, hento upravil... Vždy sa niečo nájde. 🙂 Vždy mi dá zabrať kresba kučeravých vlasov. Vlasy su premenlivé, zachytiť ich nejako foremne, to je fuška. Nie som hyperrealistická maliarka či kresliarka, takže sa to snažím poňať vzdušne, voľne, kresebne, ako celú svoju prácu. Nespokojná s dielom? Také by som neodovzdala, to určite nie. Snažím sa dbať na výber fotografie pre portréty, aby bola čo najlepšia, inak je aj celý výsledok zlý.

Máte nejaký svoj obľúbeny obraz? Na ktorý ste zo svojej tvorby najviac hrdá?

Každé dielo je jedinečné a originálne a vidím v ňom svoj príbeh. Každý jeden obraz je také moje „bábätko“ 🙂 Nemôžem povedať, že mám jeden obraz, lebo ich mám veľa. Všetky sú výpoveďou, súčasťou vývoja, uceleného príbehu.

Ja sa chcem opýtať, či Vám štúdium výtvarného umenia pomohlo zdokonaliť sa v kresbe, či vás ako umelca ovplyvnilo? A ako?

Určite áno. Počas štúdia sme rozoberali rôzne techniky maľby, kresby, grafiky, venovali sme sa modelovaniu, fotografii, dejinám umenia... To všetko mi pomohlo preniknúť do tajov umenia a pochopiť ho z rôznych strán, dimenzií. Umelec sa ale vyvíja rokmi, skúsenosťami, praxou a inšpiráciou, ktorú hľadá v okolitom svete, u iných tvorcov. Vždy sa snažím zdokonaliť. Nemôžem povedať, že vrcholom môjho umenia bol rok 2005, keď som končila vysokoškolské štúdium. Dosť som sa od tej doby posunula, vytváram svoj rukopis neustále, pracujem na sebe. Nikto nemôže povedať, že je šťastný a spokojný s tým, čo má – inak je na mrtvom bode a nikam ďalej k lepšiemu sa už neposunie.

Stalo sa Vám niekedy, že ste k svojej kresbe nadobudla taký vzťah, že sa Vám s ňou len veľmi ťažko lúčilo?

Stáva sa mi to pri obrazoch, ale vždy som rada, ak dielko nájde svoje miesto u majiteľa, ktorého osloví. Tvorím nielen pre seba, ja môžem maľovať, kedy chcem, ale zákazník má iba kúsok z mojej tvorby... Sú diela, ktoré mi zvlášť prirástli k srdcu, majú svoj príbeh a nájdu sa aj nepredajné. Napríklad obraz Mliečna dráha. 🙂

Hovorí sa, že maľovanie je aj úžasnou psychoterapiou a aj fyzioterapiou. Máte s tým skúsenosť?

Neviem, či maľovanie vplýva na človeka práve fyzioterapeuticky, keďže pri kreslení sa často hrbím a stáť pri stojane je mi niekedy dlho 🙂 Psychoterapia, hygiena, relax – to áno. Môžeme vypnúť od problémov, starostí, od okolitého sveta, zahĺbiť sa do práce, ponoriť sa do úvah, predstáv. Je to, akoby ste sa ocitli niekde inde. Preniknete do jadra obrazu, do vašej práce a nič iné nie je v tej chvíli podstatné. A keď aj premýšľate, myšlienky sa triedia samé. 🙂

Ako ste si našli svoj vlastný štýl kreslenia? Bolo to len tak náhodne počas kreslenia, alebo ste sa snažili dospieť do nejakého bodu a menila ste kresbu, pokiaľ to nebolo podľa Vašich predstáv?

Nikdy sa nedá meniť tvorbu a štýl len tak, vždy to musí vyjsť zo srdca. Ak je to inšpirované inou tvorbou, je to ok. Vždy na sebe treba pracovať. Nie meniť sa od základov o 180° , ale pretvárať sa, definovať v lepšom. Myslím, že nie som na konci...

Akú farbu máte najradšej?

Mám rada živé, teplé farby, ale mám rada aj kontrasty: svetlo, tieň, žltá, fialová... Z farieb obĺubujem sýte živé farby, preferujem tyrkysovú a farby priezračného mora, čo aj môžete vidieť v mojej maliarskej tvorbe.

Kreslíte radšej deti, dospelých, alebo starých ľudí?

Portrét dieťaťa má svoje špecifiká, pretože detská lebka a anatomia je iná ako u dospelých. Pokožka je hladká, jemná. Výzvou je kresba starších ľudí, vrások, ktoré sa nedajú schovať. Človek sa mení a aj anatomia starších ľudí má svoje špecifiká. Lepšie sa dá s portrétom pohrať v jednotlivých detailoch, vytvoriť nielen podobizeň, ale aj charakter. Vždy sa treba vžiť do duše portrétovaného, stotožniť sa s tým, hoci cez tu jednu fotografiu, zachytiť oči, ktoré sú okná do duše. Tie vystihujú všetko.

Čo vás motivovalo, že ste vytvorili skupinu kreslenia portrétov a ste ochotná svoje umenie kreslenia učiť nás obyčajných smrteľníkov ?

V budúcnosti pripravujem kurzy kreslenia pre mladých aj dospelých, ktorí radi kreslia portréty, ktorí si pri tom oddýchnu, zrelaxujú a chcú sa naučiť aj niečo nové, spoznať ľudí s rovnakou záľubou. Keďže sme ake každý z iného kúta Slovenska a každému vyhovuje iný čas kurzu, založila som skupinu Škola kreslenia portrétov, ktorá nenahrádza plnohodnotný kurz, ale je takou vstupnou bránou do kurzu, ktorý pripravujem pre všetkých z okolia Bratislavy, Pezinka, či Senca... Rada sa podelím o svoje skúsenosti aspoň pár komentármi, ktoré môžem k jednotlivým prácam dať. Nikdy to ale skutočný prístup lektora a študenta nemôže nahradiť, pretože je dôležité pri výučbe sledovať prácu študenta od začiatku kresby, postupu, až po záver, čo online možné nie je 🙂

Pýtam sa, Vás už niekto maľoval?

Počas štúdia na vysokej škole sme si niekedy boli modelmi aj navzájom, takže áno, mám aj svoje portréty, aj v skupine Škola kreslenia portrétov som bola raz „modelkou“ a musím uznať, že niektoré podobizne sa naozaj vydarili 🙂

Keď máte smútok v duši, dokážete maľovať? Alebo sa pozeráte na ceruzku... pomôž mi byť šťastná?

Smutné myšlienky dohnali mnohých umelcov k skvelým výkonom (maliarov, básnikov, spevákov, dramatikov:..). Šťastie prichádza v tvorbe. Aspoň na to tak vnímam. Nedá sa tvoriť vo velmi negatívnom prostredí. Ale tvorba dokáže pomôcť nastoliť mier. A o to je to krajšie, že to dokáže vyvolávať. Ceruzka zázraky nerobí, ale myseľ vie, ak robí niečo, čo srdce baví... Tvorba je konieckoncov duševná práca.

Kedy bol moment, keď ste sa rozhodli, že budete umelkyňa – maliarka? Viete si predstaviť, čo iné by ste mohli robiť, ak by ste už nemohli maľovať? Aké povolanie by ste robili?

Ako som už odpovedala na predošlé otázky, umenie a tvorba je so mnou späté od malička, takže vždy to vo mne bolo... Odklonilo ma štúdium na Obchodnej akadémii, ale i toto vzdelanie mi veľa dalo. Keď som si mala vybrať vysokú školu, bolo mi jasné, že sa chcem venovať výtvarnému umeniu. Po štúdiu som sa venovala rôznym zamestnaniam skôr obchodného charakteru, avšak pred 8 rokmi prišiel moment, že som si povedala dosť. Radšej robiť umenie, pracovať na sebe.

Keby som z nejakého dôvodu nemohla tvoriť, učila by som, robila by som kurzy, podnikala s umením. Som študovaná obchodníčka, pedagogička s umeleckým zázemím, takže ak by som to mala spojiť... robím vlastne to, čo robím 🙂 Rada by som to v budúcnosti zúročila ešte viac. Hovorím si, že môj čas ešte nenadišiel a dúfam, že nebudem patriť k umelcom, ktorí sú doceňovaní až po ich smrti 🙂

Ďakujem za všetky skvelé otázky a prajem si, aby vás moja tvorba tešila aj naďalej 🙂

HK2019