V súčasnej dobe je velmi preferovaná kresba podľa foto. Má to svoje úskalia. ... Foto autora obmedzuje, pretože nevidí človeka 3D, teda naživo a zo všetkých strán, osobná skúsenosť... musí tvoriť podla jedinej foto a v neposlednom rade spadne do úskalí realizmu až hyperrealizmu a príde o vlastný rukopis. Ako sa tomu vyhnúť?

Ja už pár rokov pracujem s fotografiami. Prečo sa chcem odlíšiť a prečo je to dôležité? Čítajte ....

Začnem od začiatku.  Prvé portréty som začala tvoriť v 15 rokoch. Chcela som nakresliť tvár obľúbeného herca , herečky, rodičov, priateľov...  K obľúbeným osobám, témam  a námetom som sa vracala aj po roku, dvoch, troch. Videla som progres a veľmi sa mi zapáčilo portrétovať, pretože ma tešilo zobraziť niekoho tvár, zachytiť ten pohľad, byť s ním umelecky v spojení. 🙂 Určite sami poznáte, aký je rozdiel nakresliť niekoho cudzieho z peknej foto a niekoho, koho máte radi, obdivujete či ľúbite 🙂 Aká je v tom vášeň, cit. A o čo je to ťažšie...

Hoci som sa počas štúdia na vysokej škole venovala rôznym iným témam, technikám či námetom /hlavne abstrakcii/ , najviac ma bavili hodiny portrétovania naživo. Mali sme modela či modelku, mladého či staršieho pána a kreslili sme, či maľovali. Rôzne formáty, techniky. Hodiny a hodiny tvorivej práce. Rovnako ma bavila aj práca s figúrou a predmet "večerná kresba", keď sme kreslili podla živého modelu aj do 19:00 a s veľkým obalom kresieb pod rukou sme opúšťali tmavé a tiché chodby univerzity  poslední. 

Päť rokov štúdia mi dalo veľmi veľa. Mohla som rozvinúť to, čo mám najradšej : maľovanie či kreslenie, tvorbu, spraviť si prehľad, špecifikovať, "okresať" hrany v rámci pedagogicko - umeleckého smeru výtvarného umenia a výtvarnej výchovy.  V týchto šľapajách som pokračovala ešte pár rokov po skončení štúdia v roku 2005 . Od abstrakcie som sa znova vrátila k portrétu a figúre. Modelov naživo ale radikálne ubudlo, na scénu sa dostala digitálna fotografia, pretože od roku 2004 prišiel na scénu digitálny fotoaparát a fotky sme si vedeli sťahovať, tlačiť, kresliť podla fotiek z internetu... Doba napredovala. Internet, otvorená brána: fotka, kresba:  portrét... Zrazu sme nepotrebovali živých modelov, stačila fotografia a kresba sa presunula zo stojana a velkých rozmerov na malé výkresy A3, kreslené na stole, do popredia sa tlačil hyperrealizmus... A času na tvorbu začalo byť viac.

Pamätám si, keď som sa  v roku 2011 rozhodla darovať manželovi a mojej rodinke k Vianociam náš spoločný portrét. Má abstraktné, expresívne prvky, je to maľba, ale prvýkrát po dlhej dobe som sa venovala portrétu. A ten nie je vôbec až tak realistický. Chcela som sa venovať figurálnej maľbe, nielen kresbe a štúdiám figúry po večeroch. Rozhodla som spracovávať vlastné námety. Spája abstraktné námety a a figúru... Kresliť portréty podľa seba... S tým prišiel aj dopyt po mojich kresbách a tak som sa rozhodla založiť facebookovú stránku a kresliť portréty na objednávku. Fotografie sa zlepšovali, portréty naberali na ostrosti, postupom času na nich pracujem viac a viac. Prax. Sú realistickejšie, sú to portréty na objednávku.

  Vzniká problém, že mnohí autori prichádzajú o rukopis, snažia sa podla foto byť tak realistickí, až nevidieť ťahy ceruzkami či štetcom a kresebnosť či maľba sama o sebe zaniká. Hyperrealizmus bol super, kým sa fotky nezačali množiť internetom a dali sa tlačiť lúsknutím prsta. Už to nepotrebujeme, tá doba je preč... Majstrovsto tvorby nie je v digitálnom zobrazení reality.

Napriek všetkému mám základ v kresbe naživo a v týchto dňoch sa k nej rada vraciam 🙂 Foto je praktická. Nie ste pri tvorbe v časovej tiesni, model sa nehýbe, nemusíte riešiť rozpaky z osobného kontaktu. 🙂

V mojej tvorbe spájam všetky skúsenosti a úročím ich. Viem, čo to obnáša kresliť portrét naživo a rozprávať sa s človekom pri tvorbe,dívať sa z blízka a z odstupu. Obísť človeka dookola, merať proporcie "live"... Foto je pre mňa iba zobrazením. Preto to ide asi ľahšie. Vidím model lepšie...

Teším sa, že ste sa dočítali až sem. Ak sa vám moja stránka páči, nezabudnite ju zdielať, dať vedieť o mojej práci. Ďakujem za všetko! 🙂 A dúfam, že sa vidíme na najbližšej výstave, osobne, alebo v správe 🙂